True love between us friends

Keďže dnes som pridala tú výzvu, začnem s tým už hneď dnes! :3 asi pol hodinu som sa srala s fotkou, ktorá je aj tak mimochodom otrasná, ale to nevadí! :D Potom som sa na to už úplne vykašľala, a urobila som koláž ;3 Príbeh sa bude volať True love between us friends - v preklade by to malo byť "Pravá láska medzi nami priateľmi" - bude tam 5 hlavných postáv. :) Tri baby a dvaja chalani. Aerion, Andy, Ruby, Joshua a Alasha! To sú mená postáv, ktoré budú v tomto príbehu vystupovať.

Počet slov - 1152 (nie je tam započítaný príhovor :D!)
Zatiaľ napísaných slov - 1152

,,Koľko to bude?" - spýtala som sa predavačky. Och, ja som sa vám ešte nepredstavila – som Ruby. A ako asi tak vyzerám? Hnedé vlasy, hnedo-zelené oči a som trošku nižšia. Ale so sebou som maximálne spokojná! Možno nemám najkrajšiu tvár a všetko podobné, ale som to ja a som výnimočná! Práve som si bola kupovať niečo na desiatu – mierim práve do školy a keďže sme doma nič nemali, zbehla som do obchodu oproti nášmu domu. Bývame v Anglicku - v Londíne. Bývame tu 10 rokov. Prisťahovali sme sa sem, keď som mala 11 rokov. Čiže áno, mám 21 rokov :). No o chvíľu to bude 22, keďže 1.1. mám narodeniny! A keď sa pýtate, ktorý je dnes dátum, tak je to 6.11.2013. Plánujem sa odsťahovať – ale to asi chvíľu ešte potrvá, keďže nemám dosť našporených peňazí. Ja ich totiž míňam na oblečenie... ale pššt! 

Takže pokračujeme v príbehu.

,,Bude to 3,50€, chcete aj bloček?“ – vždy sa ma to pýta tá istá predavačka a vždy jej poviem nie.. ona si to nevie zapamätať alebo čo? Chodím do tohto obchodu už dosť dlho, poznám sa s ňou osobne, keďže býva vedľa nás v dome, ale ona si nevie zapamätať tú jednoduchú vetu.

,,Nie, nechcem bloček, ďakujem. Dovidenia!“ – konečne idem preč. Mňam! Už sa teším, keď si zjem desiatu – kúpila som si donuts a zelený čaj :3. Meheh, Andy bude žiarliť! Tá jeho pizza mu musí ísť podľa mňa už poriadne na nervy. Má ju skoro každý deň. A ak sa pýtate, kto je Andy – je to môj najlepší kamoš. Bol prvý, ktorý sa so mnou začal rozprávať, keď som nastúpila do novej školy. Už odvtedy sa mi páčil.. ale nemohla som mu to povedať . Mal totiž babu, a má ju doteraz. 10 rokov.. 10 krutých rokov, ktoré trpím iba kvôli tomu, že jeho srdce patrí inej a nie mne. Jeho dievča sa volá Aerion. Potom tam mám ešte jednu najlepšiu kamarátku. Tá sa volá Alasha. Ona má tiež priateľa – dosť sexy priateľa! Spoznala sa s ním na vysokej. Ja som nikoho nemala – vlastne som nikdy nikoho nemala. No ale čo už, raz príde niekto, s kým budem šťastná :). 

Kráčala som po chodníčku. Obloha bola plná mračien. Dnes bude asi pršať. Dobre že som si do kabelky pribalila dáždnik. Vždy sa šikne. 

Kráčala som ešte nejakých pár minút, možno trištvrte hodinu a nakoniec som prišla pred školu. Práve včas. Akurát totiž zazvonilo. Dovnútra už išli moji kamoši, takže som si trošku pobehla a išla za nimi. 

,,Čáute. Aerion, wáu! To tričko je brutálne! To je to nové?“  - Jej tričko bolo dokonalé. Kúpila si ho včera. No vlastne nekúpila si ho ona, ale kúpil jej ho Andy.  Keby kúpi také mne.. spávam v ňom, chodím v ňom do školy, chodím v ňom von a mám ho aj na doma. Robila by som v ňom proste všetko!

,,Ahoj.“ – odpovedali mi. Do toho ešte hovorila Aerion. „Áno, to  je to od Andyho, je krásne, však? :3“ – nahodila ten svoj roztomilý ksichtík a Andy jej vlepil pusu na líce. Momentálne som jej dosť závidela.. a to je blbé.

,,Joshua, kde je Alasha?“ – spýtala som sa kľudne. Pri tejto otázke väčšinou dostane trošku nervy.. Alasha chodí totiž k lekárom ako sa jej zachce a nikdy nedá nikomu vedieť – ani škole, ani rodičom, ani doktorom – ba ani jej frajerovi. A nikto nevie, čo jej je... nechce to nikomu povedať, ale raz bude musieť. 

,,Vraj išla k babke do Prahy. Ale čo je na tom pravdy, tak to neviem. Veď vieš, ako to u nej je.“ – odpovedal mi smutne so zdrvujúcim výrazom v očiach. Nechcela som ho ďalej stresovať, tak som len pokračovala v ceste do našej triedy. Prvú hodinu mám s Joshuom a Andym. Máme matiku -.- . Tak ju neznášam! Ale máme tam super učiteľku. A samozrejme s chalanmi je tam prča.

Keď sme už prišli do triedy, vytiahla som si veci z tašky, sadla som si na miesto a čakala som, kým sa chalani nachystajú na hodinu. 

,,Bola nejaká úloha?“ – opýtal sa Andy – ako inak, vždy sa to pýtal chvíľu pred začatím hodiny a potom si to nestíhal dorobiť, tak ho učiteľka niekedy pri tom aj načapala. Ale je to jeho chyba, nie moja. Ako, okéj, aj ja som si zabudla niekoľkokrát úlohy, ale u neho je to pravidelné. Rýchlo som mu nadiktovala číslo strany a cvičenia, ale už bolo neskoro. Zazvonilo a učiteľka bola po prvý krát v triede na čas. Všetci sme sa postavili a čakali sme, kým nám povie že si máme sadnúť.

„Sadnite si. Hm.. Ako vidím, náš Andy si zase zabudol úlohu, však? A to je ešte len prvý deň po prázdninách. Chlapče, ty tu máš toľko zápisov.. Ty nedopadneš dobre.“ – toto mu asi hovoriť nemala...

„Hach, čo vy viete, ako ja dopadnem. O tom nemôžete vedieť vôbec nič – moja budúcnosť, nie vaša, je to moja rozhodujúca cesta, ktorou sa rozhodnem ísť. Viete, pani učiteľka.. vy by ste mi do toho vôbec nemuseli kecať, lebo inak sa moje plány úplne zničia. Veď ma poznáte, rád si robím čo chcem, kedy chcem a samozrejme aj ako chcem.  Jo no, a nezabudnite to napísať do klasáku a potom aj rodičom aby ma mohli zase poriadne zbuzerovať. Ale ja aj tak viem, že oni sa na to raz vykašlú, lebo im to aj tak nič nepomôže“ – čakala som od neho niečo takéto. Fajnovo si mal nohu vyloženú na stole, ruky prekrížené a ntb mal položený na nohách a písal si tam s niekým na fb. Učiteľka sa samozrejme hneď postavila, zaklopila mu ntb a dala mu to do tašky, pri tom vyslovila niečo ako „daj dolu tie nohy zo stola“ a išla preč. Ale ona mu nič nenapísala – zvláštne, vždy mu napíše aspoň 5 riadkovú poznámku, ale dnes nič. Asi má dobrú náladu.

,,Hm.. dnes je tuším nejako v pohode, nemyslíte?“ – opýtal sa nás. Pff, ako keby mi čítal myšlienky.

,,Máš pravdu.. dnes si s ňou užijeme!“ 

,,Bože! Neberte mi slová! Chcela som povedať presne to, čo ste povedali vy.“ – sú to zasrani! Ešte sa mi aj smejú -.- No čo, aspoň je sranda. Učiteľka tam niečo kecala.. a samozrejme my sme si kecali svoje.

,,Hej, ja som vám dokonca ešte ani nehovorila, čo sa mi stalo, keď som bola zo strednej na chate po stužkovej. Na stene sme tam mali kožu z kravy.. a mala málo flekov, tak jej chalani domalovali fľaky s horčicou! Alebo sme tam mali krb a hodili sme tam piráta.. Potom sme to museli platiť! Ale stálo to za to!“ – a asi o takomto niečom sme sa tam rozprávali a za chvílu prešlo 7 ukrutných hodín sedenia v škole. Po škole sme išli domov... Chalani aj s Aerion išli ešte na tréning. Hrajú totiž basketball. Ako som si kráčala po cestičke – áno, je to tá cestička, ktorou som ráno išla do školy a cez ktorú pôjdem snáď asi miliónkrát – niekto ma zastavil.. obzrela som sa a zbadala som tam....

   Pokračovanie nabudúce! :3
Tak ale aspoň nejaký ten jeden koment :)
ANETA