Počet slov: 870
Počet slov dokopy : 3735 + 870 = 4605
V minulej časti ste sa dočítali :Pozerali sme celý film a časom sme nejako zaspali. Ráno som sa zobudila a on...
_____________
Samozrejme on tam nebol. Robí si zo mňa srandu? Aspoň mi mohol nechať na stole papierik, kam šiel. Keďže je sobota, nemusela som sa báť, že prídem neskoro do školy. Rodičom som včera písala, že nebudem doma, takže vedia, že sa nevrátim skoro.. Žeby som naňho počkala? Je to dobrý nápad, tak ale mohol ísť napríklad do práce.. alebo čo ja viem, susedke na návštevu. Och, to si radšej predstavovať ani nebudem.
Buchli dvere. Vošiel dnu celý mokrý od dažďa, keďže vonku asi pršalo. Vyzul sa, mokrý kabát si išiel odložiť na radiátor, aby sa mu uschla, prišiel naspäť do obývačky a potom už len potichu zahlásil, že priniesol z reštaurácie raňajky a niečo na pitie. Bol taký zlatý, keď sa na mňa pozeral tými očami. Modré oči zbožňujem, ale tie jeho sú v geniálnom odtieni modrej. Bledučká modrá, ktorá tak perfektne svieti, keď sa mu v očiach mihne lúč slnka. Podišiel k stolu na ktorý položil naše raňajky, priblížil sa ku mne a vlepil mi bozk na čelo. ,,Dobré ráno, láska." - tak veľmi ma to potešilo, že si to neviete ani len predstaviť. - Priniesol som nám croissanty rôznych druhov a k tomu kávu, plus, pre teba špeciálne som priniesol horúcu čokoládu. Tak čo, ideme to zjesť?"
,,Že sa ešte aj pýtaš! Určite že áno, keď mi raňajky priniesol tak skvelý chalan, ako si ty!" - on je dokonca ešte lepší než skvelý, ale nechcela som, aby to vyznelo tak, že som na ňom priam úplne závislá, a to sme si dokonca ešte ani nepovedali, že budeme spolu chodiť. Proste padli prvé bozky ale vety typu "Budeš so mnou chodiť?" alebo "Milujem ťa." z našich úst ešte nevyšli. Chcem mu to povedať prvá, ale neviem kedy. Musím proste počkať na tú pravú chvíľku. Išli sme si sadnúť k stolu, lenže on povedal, že ideme k ostrovčeku, tak sme si išli sadnúť tam. Ktovie, prečo sme museli ísť tam. Ja som si už začínala dokonca myslieť, že tam je niečo, čo by som nemala vidieť, tak ale čo také by to mohlo byť. Asi aj nič. Croissanty boli vynikajúce, ešte horúce. Boli to naše prvé raňajky. Nezabudnem na ne. A vlastne to je môj prvý chalan, odvtedy čo sme sa sem prisťahovali. Och áno, pamätám si na moju prvú lásku. Mala som 6 rokov a práve sme nastupovali do školy. A tam som sa dala dokopy s Thomasom. Ach, to boli sladké časy. Nič ma netrápilo, mohla som si robiť čo som chcela. No okéj, zase všetko nie..
,,Nejdeš ma odprevadiť domov? Prosím.." - poprosila som a usmiala som sa tým nežným úsmevom na tvári. Zaklipkala som očami. Ešte raz som poprosila. Odpovedal mi., skoro som mu nerozumela, tak som mu povedala, nech to zopakuje.
,,Jasné, že ťa odveziem, ale, prosím! Jeden bozk od teba na líčko? Možno na pery. Kam si len zmyslíš." Aww, to bolo zlaté. :3 pomyslela som si. Podišla som pomaly k nemu, pobozkala som ho na pravé líce, potom na pery, nos a nakoniec na ľavé líce. Pekne sa poďakoval, obliekol sa a išiel do kúpeľne. Odtiaľ zobral dáždnik, ktorý mi podal. Medzitým som sa obliekla a obula. Z poličky si vzal kľúče od auta. Otvoril dvere, počkal kým vyjdem a zabuchol za nami. Nastúpili sme do výťahu, kde ma pobozkal na čelo a stlačil gombík.
Vystúpili sme z výťahu. Vošli sme na ulicu a nastúpili do auta. Naštartoval ho, rádio sa pustilo ale on ho vypol. Zo skrinky vybral Cd-čko, ktoré zastrčil do prehrávača. Počúvali sme pesničky.
Stalo sa to, keď sa na mňa vtedy pozrel. Jeho pohľad bol milý, ale to, čo sa stalo, nečakal nikto z nás. Niekto do nás nabúral spredu. Náraz bol dosť silný, pretože za nami bolo auto a narazilo do nás ešte aj to. V okamihu sekundy sa stalo mnoho vecí naraz. Jake odpadol. Ja som mala len silné bolesti hlavy. Keď som sa už spamätala zo šoku, rýchlo som vyšla z auta a vytiahla som aj ostatných. Niektorých som nemusela, lebo to urobili druhý ľudia. Samozrejme že im hneď ľudia dávali prvú pomoc. Niekto volal záchranku. Ja som len rýchlo utekala za Jake-om. Zobrala som ho do rúk a stískala som ho. V šoku som naňho kričala. A vtedy som mu povedala prvý krát milujem ťa. Plakala som. Moje pocity boli rôzne. Niekto ma od neho odvliekol a ja som na nich kričala. Bol to Andy. A s ním aj Joshua a Aerion. Niekam mali asi namierené. Pýtali sa ma, čo sa stalo. Ja som len na nich civela a pomaly som odpadla.
Zobudila som sa v nemocnici. Bola som v izbe. A sama. Bola som napojená na hadičky a na rôzne prístroje. Zľakla som sa toho a začala som hneď vyvádzať. Bola som v šoku. Nič som necítila ale na hlave ma niečo šteklilo. Chytila som sa za hlavu. Mala som tam nejakú vatu. Možno to ani vata nebola, neviem, bolo mi všetko jedno. Postavila som sa z lôžka. Bola som rozhodnutá nájsť Jaka. Vyšla som na chodbu. Sedel tam Andy. Pozdravil ma, ja som však nebola schopná vydať zo seba ani jedno jediné slovo. Išla som ďalej.
,,Hej, Ruby. Stoj!" - na to som sa však už otočila. Pozrela som naňho svojimi veľkými očami...
_____________
Samozrejme on tam nebol. Robí si zo mňa srandu? Aspoň mi mohol nechať na stole papierik, kam šiel. Keďže je sobota, nemusela som sa báť, že prídem neskoro do školy. Rodičom som včera písala, že nebudem doma, takže vedia, že sa nevrátim skoro.. Žeby som naňho počkala? Je to dobrý nápad, tak ale mohol ísť napríklad do práce.. alebo čo ja viem, susedke na návštevu. Och, to si radšej predstavovať ani nebudem.
Buchli dvere. Vošiel dnu celý mokrý od dažďa, keďže vonku asi pršalo. Vyzul sa, mokrý kabát si išiel odložiť na radiátor, aby sa mu uschla, prišiel naspäť do obývačky a potom už len potichu zahlásil, že priniesol z reštaurácie raňajky a niečo na pitie. Bol taký zlatý, keď sa na mňa pozeral tými očami. Modré oči zbožňujem, ale tie jeho sú v geniálnom odtieni modrej. Bledučká modrá, ktorá tak perfektne svieti, keď sa mu v očiach mihne lúč slnka. Podišiel k stolu na ktorý položil naše raňajky, priblížil sa ku mne a vlepil mi bozk na čelo. ,,Dobré ráno, láska." - tak veľmi ma to potešilo, že si to neviete ani len predstaviť. - Priniesol som nám croissanty rôznych druhov a k tomu kávu, plus, pre teba špeciálne som priniesol horúcu čokoládu. Tak čo, ideme to zjesť?"
,,Že sa ešte aj pýtaš! Určite že áno, keď mi raňajky priniesol tak skvelý chalan, ako si ty!" - on je dokonca ešte lepší než skvelý, ale nechcela som, aby to vyznelo tak, že som na ňom priam úplne závislá, a to sme si dokonca ešte ani nepovedali, že budeme spolu chodiť. Proste padli prvé bozky ale vety typu "Budeš so mnou chodiť?" alebo "Milujem ťa." z našich úst ešte nevyšli. Chcem mu to povedať prvá, ale neviem kedy. Musím proste počkať na tú pravú chvíľku. Išli sme si sadnúť k stolu, lenže on povedal, že ideme k ostrovčeku, tak sme si išli sadnúť tam. Ktovie, prečo sme museli ísť tam. Ja som si už začínala dokonca myslieť, že tam je niečo, čo by som nemala vidieť, tak ale čo také by to mohlo byť. Asi aj nič. Croissanty boli vynikajúce, ešte horúce. Boli to naše prvé raňajky. Nezabudnem na ne. A vlastne to je môj prvý chalan, odvtedy čo sme sa sem prisťahovali. Och áno, pamätám si na moju prvú lásku. Mala som 6 rokov a práve sme nastupovali do školy. A tam som sa dala dokopy s Thomasom. Ach, to boli sladké časy. Nič ma netrápilo, mohla som si robiť čo som chcela. No okéj, zase všetko nie..
,,Nejdeš ma odprevadiť domov? Prosím.." - poprosila som a usmiala som sa tým nežným úsmevom na tvári. Zaklipkala som očami. Ešte raz som poprosila. Odpovedal mi., skoro som mu nerozumela, tak som mu povedala, nech to zopakuje.
,,Jasné, že ťa odveziem, ale, prosím! Jeden bozk od teba na líčko? Možno na pery. Kam si len zmyslíš." Aww, to bolo zlaté. :3 pomyslela som si. Podišla som pomaly k nemu, pobozkala som ho na pravé líce, potom na pery, nos a nakoniec na ľavé líce. Pekne sa poďakoval, obliekol sa a išiel do kúpeľne. Odtiaľ zobral dáždnik, ktorý mi podal. Medzitým som sa obliekla a obula. Z poličky si vzal kľúče od auta. Otvoril dvere, počkal kým vyjdem a zabuchol za nami. Nastúpili sme do výťahu, kde ma pobozkal na čelo a stlačil gombík.
Vystúpili sme z výťahu. Vošli sme na ulicu a nastúpili do auta. Naštartoval ho, rádio sa pustilo ale on ho vypol. Zo skrinky vybral Cd-čko, ktoré zastrčil do prehrávača. Počúvali sme pesničky.
Stalo sa to, keď sa na mňa vtedy pozrel. Jeho pohľad bol milý, ale to, čo sa stalo, nečakal nikto z nás. Niekto do nás nabúral spredu. Náraz bol dosť silný, pretože za nami bolo auto a narazilo do nás ešte aj to. V okamihu sekundy sa stalo mnoho vecí naraz. Jake odpadol. Ja som mala len silné bolesti hlavy. Keď som sa už spamätala zo šoku, rýchlo som vyšla z auta a vytiahla som aj ostatných. Niektorých som nemusela, lebo to urobili druhý ľudia. Samozrejme že im hneď ľudia dávali prvú pomoc. Niekto volal záchranku. Ja som len rýchlo utekala za Jake-om. Zobrala som ho do rúk a stískala som ho. V šoku som naňho kričala. A vtedy som mu povedala prvý krát milujem ťa. Plakala som. Moje pocity boli rôzne. Niekto ma od neho odvliekol a ja som na nich kričala. Bol to Andy. A s ním aj Joshua a Aerion. Niekam mali asi namierené. Pýtali sa ma, čo sa stalo. Ja som len na nich civela a pomaly som odpadla.
Zobudila som sa v nemocnici. Bola som v izbe. A sama. Bola som napojená na hadičky a na rôzne prístroje. Zľakla som sa toho a začala som hneď vyvádzať. Bola som v šoku. Nič som necítila ale na hlave ma niečo šteklilo. Chytila som sa za hlavu. Mala som tam nejakú vatu. Možno to ani vata nebola, neviem, bolo mi všetko jedno. Postavila som sa z lôžka. Bola som rozhodnutá nájsť Jaka. Vyšla som na chodbu. Sedel tam Andy. Pozdravil ma, ja som však nebola schopná vydať zo seba ani jedno jediné slovo. Išla som ďalej. ,,Hej, Ruby. Stoj!" - na to som sa však už otočila. Pozrela som naňho svojimi veľkými očami...
Pokračovanie nabudúce!! :3
Komentár poteší ;)
ANETA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára