Počet slov : 449 - Počet slov dokopy : 115 + 449 = 564
Je ráno a áno zase mi zvoní ten otravný budík. Hneď som ho vypla, vybehla z postele a išla rovno do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu a išla si vybrať nejaké oblečenie. Obliekla som sa a učesala. Po mojich posledných úpravách som zišla dole schodmi a nasmerovala som si to do kuchyne. Z chladničky som si vybrala jogurt. Keď som dojedla hodila som prázdny kelímok do koša a ponáhľala sa do školy.
V škole:
Stojím pred školou. Vôbec tam nechcem ísť. Len čo som vošla do budovy, všetci otočili zrak na mňa. To som až taká škaredá? No hneď ako som prišla ku svojej skrinke, všetci sa náhle venovali tomu kde prestali pred 15-timi minútami. Zo skrinky som si vytiahla dejepis. tú hodinu neznášam. Profesorka je tak protivná, že ak by som vedela čarovať už by tu nebola. Zazvonilo. Pobrala som sa do učebne dejepisu. Ako náhle som vkročila do učebne každý a mňa uprel pohľad. Nenávidím ich posmešné pohľady. Kým mi rodičia nezomreli bola som celkom obľúbená a každý sa so mnou bavil. No jedného dňa sa stala vec, ktorá mi zmenila život. Moji rodičia zomreli pri autonehode. Týždeň po ich smrti sa mi v škole začal každý vysmievať. Začali ma ponižovať, smiať sa mi. Moji kamaráti ma opustili. Nemala som nikoho. Môj frajer sa so mnou rozišiel. Všetci v mojej blízkosti ma odhodili ako špinavú handru. Tak som sa do seba uzavrela. Od toho dňa nemám žiadnych kamarátov. Proste nikoho. Sadla som si do predposlednej lavice. Celú hodinu som pozerala vo oknom a premýšľala čo by bolo inak ak by som bola nesmrteľná. Celý deň v škole bola totálna nuda.
Doma:
Prišla som zo školy a hodila som tašku do najbližšieho kúta. Doma som sa celkom nudila a tak som sa rozhodla poprechádzať. Obliekla som si bundu, zobrala kľúče a išla von. Prechádzala som sa po uliciach. Všade boli ľudia a všetci vyzerali tak šťastne. Len ja bohužiaľ nie. Bolo už dosť neskoro, no mne sa domov nechcelo. Rozhodla som sa že pôjdem na svoje obľúbené miesto a nejaký čas tam zostanem. Konečne som dorazila ku môjmu miestu.Stál tam krásny a mohutný dub. Pod tým dubom som vždy sedávala a len tak premýšľala. Ako vždy sadla som si pod strom a oprela sa o jeho kmeň. Je niečo po polnoci. Vždy o takomto čase sú tu nejaké dievčatá so svojimi partiami a len tak vystrájajú. No ja som pozorovala zvláštnu dvojicu ktorá stála o troch ďalej odo mňa. Tuším to bol nejaký chalan s dievčaťom. Dievča vyzeralo v pohode, no ten chalan sa mi zdal dosť čudný. O pár sekúnd sa stalo niečo čo som nemala vidieť. V tú minútu dom oľutovala to, že som sem prišla....
ANETA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára