Počet slov : 594
Počet slov dokopy : 3141 + 594 = 3735
Príbeh - 1.časť - zoznámenie
Ahoj, volám sa Ruby . Áno, to na tej fotke som ja... viem že mám modré vlasy nevidíte zle. Je to proste môj štýl. Milujem modrú farbu V škole... no... v škole, nie som moc obľúbená. Môže za to to moje chovanie -,- veľmi rada robím "blbosti". Nikto sa so mnou nebaví, už len kvôli tomu aby sa do niečoho nenamočili. No viete, život na vysokej je ťažký stále sa len učiť, a učiť... A! zabudla som, to na tej fotke je moje zlatko :)* Volá sa Michael (majkl)Je jediný koho mám. No, mám aj rodičov, ale čo z toho, keď mi stále len nadávajú? Asi aj nič, aký to má vôbec zmysel. Prídem domov a ani to posraté "ahoj" mi nepovedia. Len odfrknú a začnú mi nadávať načo som zase prišla, že si neviem zohnať byt. No ale ja to už ani neriešim, vôbec ich nevnímam. No ale teraz k príbehu! V škole sme sa učili ako obyčajne zase samé blbosti. Normálne premýšľam o tom že prejdem na druhú školu. Viem je to vela peňazí, ale, stále rozmýšľam na čo som sa dala na tú sprostú školu?! Mimochodom chodím na zdravotnícku.... Vždy som chcela byť architektka. Ale na školu ma neprijali, nemali miesto. Ani by nebol problém so známkami, učím sa celkom slušne, ale to je už jedno. Vyučovanie nám skončilo o 16:30. Bežala som domov. Stalo sa niečo, dosť, ale fakt že dosť, blbé!!,, Ruby, kde si do pekla zase bola?! Báli sme sa o teba!" och áno, ony sa o mňa báli, pff, čo ešte nebudú trepať! počkať čo to za debilnú otázku?! veď vedia že v stredu mávam vyučovanie do 16:30! Počkať, oni ani nevedia že niekam vôbec chodím začala som sa smiať ... veď čo by o mne vedeli, oni ani nevedia koľko mi je! ,, Mama, trikrát hádaj kde som mohla asi tak byť, myslím si že v škole, nie?!!" začala na mňa pozerať ako keby som začala fetovať... tuším aj začnem -,- veď, za marišku by mi nenadávali, či?.... ,, Čo tu po mne kričíš...." ja že po nej kričím? čo si to dovoľuje akú blbosť povedať, kašlem na ňu.... ,, nebudeš si to dovoľovať! vypadni do izby, máš domáce vezenie!" ja to kašlem, stále som len doma, a keď mám domáce vezenie, tak mi dajú ďalšie ešte v ten deň, no sú oni normálny? ;/ Kašlala som na to, bežala som po chodbe zabočila som doprava, do mojej krásnej izby, no to je vlastne jedno, a silno som treskla dverami. Zapla som ntb, a koho nevidím online, Michaela! ,, Čau zlato, ako bolo v práci? :)* " och, zabudla som vám povedať, študujem 1.ročník, on už pracuje, je totiž architekt ,, Celkom to ušlo, mám ale jednu dobrú novinu!",,Hovor, rýchlo! inak, rozhodla som sa že asi pôjdem na architektúru , super nie?! " no som zvedavá čo povie, väčšinou je to len také že má vela projektov, to je nič.....,, Ponúkli mi miesto v dobrej spoločnosti! A ešte aj projekt za 1 milión €! zlato, môžeme ísť bývať do New Yourku! Ako si vždycky chcela!" bože, veď to je, to, to... o to je proste, úžasné! počkať ,, Zlatko, minútku počkaj, počujem kroky, a vieš ako to je, keď mama zistí že som sa neučila a už som na pc... ",, Jasné, zatiaľ pa, zlatko " Ako som dobre počula, do mojej izby prišla moja mama, začala po mne vrieskať, ako obyčajne strašne mi nadávala, a keď som jej povedala že mám už 18, kašlala na to a začala ma biť, že čo si to dovoľujem....
Som zvedavá, čo na to poviete. Ale je to zatiaľ len začiatok.. :) Komentár poteší!
ANETA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára