Best Friends Forevef #2

2.časť - novinka 

Počet slov :827

Počet slov dokopy: 4605+ 827 = 5432

Na ďalšie ráno som sa zobudila s, no s dobrým pocitom, že môjmu zlatkovi ponúkli dobrý kšeft za 1milión €. Nie je to super? Aspom môžem odtialto konečne vypadnúť! Po dlhom pozeraní do blba, som utekala cez celý dom, samozrejme po špičkách, aby som niekoho nezobudila, do kuchyne, a spravila som si kakao, viem, som ako malé decko, uvedomujem si to! 

  Takže pššt...... "Omylom" som zobrala maminim hrnček a "omylom" som ho rozbila práve pri rodičovskej izbe. ,,Čo to tu vyvádzaš a kričíš?! Nezdá sa ti že je 8 hodín ráno, a ty tu hučíš po celom dome?" oh, yes, ja hučím, hlavne že ja som nič, nepovedala. ,,Mami, prepáč, nechcela som" a teraz to rpíde, pozerala na ten hrnček vygúlenými očami ako žaba. ,,Och, môj, bože! Môj hrnček! Ty špina, ty si mi rozbila môj hrnček, vypadni do svojej izby!" Ok, tak toto som nečekala, špina? Ona je potom čo? Srala som na to, išla som. Lahla som si na postel, zobrala ntb, ktorý som si v momente zobrala na kolená, a čakala som, kým tam nepríde Michael, moja najlepšia kamarátka Maja, poprípade najlepší kamoš Michaela Christian. A čo nevidím, asi po piatich minútach tam prišiel, ako kto iný, Maja. Išla som jej napísať, ale ten animágus ma predbehol! Ona sa vie totiž premienať zo slimáka na človeka a zase, niekedy, na jaguára. Vždy príde ako na zavolanie! ,,Ahoj, nepôjdeš dnes von?" ,,Serus, Maja, jasné, ale neviem či ma mama pustí. Ja to už kašlem, stále po mne kričí, dnes mi povedala dokonca že som špina..... a kedy chceš ísť?" ,,Asi tak o 14:30, pri Maxe? Musím ti povedať novinku!" ,,Ty máš psa!

   ok, počkám ťa tam teda.." ,,Áno, mám psíka 

 !" ,,Tak zatial ahoj." Ahoj, Ruby" keďže sme spolu ešte potom kecali cez telefón, pretože som chcela vedieť čo mi chce povedať, bolo asi už 14:00, ešte som zavolala Michaelovi či náhodou nepôjde s nami. Išiel, dohodli sme sa, že 14:15 ma počká pred autobusovou zástavkou. Ako som už hovorila, mama ma asi nepustí. Išla som sa teda opýtať: ,, Mami, nemôžem ísť prosím ťa, von?" nasadila som psie očičká, možno ma pustí! Začala som už pomáličky dúfať, že áno. Ale asi som nemala, bolo to totiž úplne zbytočné! ,,Nikam nejdeš! Doma budeš, v izbe zamknutá!" dopadlo to ešte horšie než som čakala, jasné, zamkla ma v izbe, ty kokso, je to normálne? mám 19, a ona ma zamyká v izbe! nenávidím ju! No tak dobre, asi po 10 minútach hladenia na seba zabijáckym pohladom. Keďže autobusovú zástavku sme mali hneď za rohom, stačilo aby som sa iba prezliekla, učesala, nahodila pekný úsmev, a mohla som vyzariť, no vlastne ani nie tak úplne. Musela som niečo vymyslieť, práve mi to došlo, keď som zbadala okno, veď môžem ním vyliesť! Ok, dala som sa na to, vyliezla som von oknom. Musela som rýchlo prebehnúť cez záhradu, aby som sa dostala mimo dosahu videnia mojej mami. V záhrade máme totiž velké stromy..... Prišla som za ním, ako obyčajne, mohla som od neho čakať pusu na pusu. Išli sme, keď že Max mám odtial asi 20minút, našim temtpom tam budeme asi za 10min. Keď sme tam prišli, začli sme sa rehotať ako blázni! Všetci štyria! Och, zabudla som, ona tam priviezla Christiana! Neako sa mi to nezdálo, ale n proste, bolo to k smiechu! ,,Vážne, máš, psa?!?!!?!" ,,Ty si jej povedala že máš psa?! Tak ja som ti psík?" ,,Ty si moje zlatko, nie psík, musela som jej niečo napísať, chcela som jej to povedať všetkým na raz, vedela som že ty ho sem vezmeš, tak som to využila." No, ok! Proste bolo nám všetkým do smiechu, až na Maju. Začala tam na niečo ukazovať, na naše jazierko. Všetci sme tam išli, všetci tam išli po cestičke, išol tam Christian, potom Michael, a nakoniec Maja. Ja, ako velká macherka, som išla skákať, veď nech sa trochu nasmejeme! ,,Maja, keby sa náhodou pošmysknem, tak ma chytaj, len pre istotu!" ,,dobre, chytám" chystala som sa skočiť. Skočila som. TREEESK!! Ok toto si u mne posrala. ,,Čo si do pekla nerozumela na tom že ma máš chytať?! A ešte si aj povedala "dobre"!!!" ,,Ja som nevedela že to myslíš vážne!" Dobre, začali sme sa tam všetci smiať!

   Bože, no sme my normálny? Po asi 10minútach sme išli do Maxu, chalani inam, a mi inam... Prišli sme do športového obchodu. ,,Maja, čo takto kúpiť im bundy? nemusia byť presne také isté..." ,,Ruby, to pre boha, nemyslíš vážne!!" ,,Prečo? Je to také praktické a jednoduché...." ,,Hej, a čo takto im kúpiť snowboardi? Ty by si zaplatila snowboardi, a ja dovolenku niekde v horách, ale ty by si mi ešte niečo doplatila, ok?!" ,,Dobrý nápad, tak ja zoberem Michaelovi tento a ty tento. Sú prekrásne, že?" ,,Sú, sú  už sa teším na dovolenku" Keď sme išli z obchodu mali sme veľmi dobrý pocit z toho že sme kúpili takýto darček, veď to bude úžastné. Snowboardi som prevzala tak, že si pre nich pôjdem zajtra.

Ako sa vám páčila ďalšia časť? :)

ANETA